Pred niekoľkými rokmi mi diagnostikovali diabetes. V Českej republike som túto chorobu nevnímal ako hendikep. Doktorka mi poskytla všetko potrebné priamo v ambulancii – lieky, literatúru, letáky, recepty aj glukomer. Lieky som si objednával cez mobilnú aplikáciu, ako aj termíny prehliadok, a to všetko v rámci bežného verejného zdravotného poistenia.
Návrat na Slovensko priniesol prvé komplikácie. Namiesto doplatku 4 Eur za lieky na polroka bol doplatok 16 Eur na mesiac za Glucophage a príslušenstvo. Lieky mi predpisovali len na jeden mesiac dopredu, akoby sa dalo za mesiac vyliečiť sa z cukrovky. Glukomer a testovacie prúžky sú limitované. Na prvej návšteve mi doktorka ponúkala vlastnoručne vydanú knihu za 20 Eur, hoci v Martinuse stála 14 Eur. Žiadali zaplatenie 20 Eur za administratívny poplatok a priniesť šesť kópií zdravotnej kartičky. Vraj sa vždy posiela do laboratória spolu s krvou a ambulancia nemá na náklady na farbu do tlačiarne, dokonca ani po zaplatení “administratívneho” poplatku. Pomerne rýchlo som pochopil, že je potrebné pomôcť si sám, lebo títo sofistikovaní predajcovia hrncov v bielych plášťoch mi pomôžu len ťažko. Schudol som 50 kíl a hodnoty sa upravili. Avšak, stále by som mal byť po dohľadom diabetológa a tak som sa jednu snažil navštíviť v Lučenci.
Prišiel som pätnásť minút pred siedmou, kedy ordinácia otvára. Deň pred tým som hľadal možnosť online objednávky návštevy. Márne. Pacienti stáli pred budovou ordinácie, rad bol dlhý. Pýtam sa ich, či všetci čakajú na otvorenie ordinácie na ulici. “Sestrička príde po siedmej, pani doktorka okolo desiatej na Porsche”, odvetí mi jeden z pacientov, ktorý priznáva, že už 21 rokov je diabetik. Je evidentne zorientovaný v problematike návštev diabetickej ordinácie, tak vyzvedám ďalej. Hovorí, že možnosť objednania sa neexistuje. Tak ako vkročíte do ordinácie, tak ste v rade. Časenku síce dostať môžete, ale nikto neručí za to, že vás v deň časenky aj vezmú do ordinácie a vyšetria. Ďalší z pacientov hovorí, že tým, že pracuje a nedokáže prísť do ordinácie a stráviť v nej dlhé hodiny často “odbieha” z rady preč a takto sa dobíjanie sa do ordinácie môže predĺžiť aj na tri dni. Pacientom pripomínam, že daňových poplatníkov stojí osem celá jedna miliardy eur ročne zdravotníctvo a pýtam sa či považujú tento prístup za normálny. “Neviete urobiť nič. Ak sa rozčúlite, zvýši sa vám tep, aj cukor. Škodíte len sebe”, opisuje svoj dlhoročný prístup k problematike ďalší z pacientov.
Nie celkom som sa s vypočutými informáciami vedel stotožniť a tak vchádzam do ordinácie sestry, aby mi teda vysvetlila “domový poriadok”. “Treba čakať, sadnite si”, hovorí s úsmevom. Pýtam sa, ako sa budeme orientovať v poradí, keď je preplnená čakáreň “Nijako! Keď niekoho predbehnete, nebojte sa, predbehnutý vás upozorní”, dodáva pohotovo. Snažím sa zistiť, či v časoch internetového a technologického pokroku sa štýl manažmentu pacientov predsa len nedá riešiť aj vhodnejším spôsobom. Napríklad tak, aby sme pacientov nemali za dobytok, už len zo slušnosti voči nim. (Keď sme už raz prisahali pri preberaní diplomu, že sa o nich postaráme a keď už z nich raz žijeme…) Dostal som jasné stanovisko. “Pozrite sa, je málo lekárov, veľa pacientov. Ak sa vám nepáči, choďte preč”, zdôrazňuje setra. Okamžite reagujem so zdvihnutým prstom, pretože na túto vetu by si zdravotná sestra nemala zvykať.
“Sestrička, pozor! My tu nie sme na trhu, ani v súkromnej reštike. My tu stojíme v zariadení, ktoré má poskytovať zdravotnícke služby hradené zo zdrojov verejného zdravotníctva”.
Na toto odvetila, že “dobre, tak nejaký zožit na poradie aspoň môžeme zriadiť”. Tak, za minútu neodbytnej argumentácie sa vybavil aspoň zošit na poradie. Nebolo treba nič iné, len sa dožadovať aspoň jednoduchých riešení a za minútu prišiel prvý návrh. Aj keď toto riešenie som okomentoval v zmysle, že ak sa za zošit v 21. storočí nebudú hanbiť, tak budíš. Nech je to aspoň zošit. V duchu si hovorím, že aspoň pacienti nebudú musieť byť prikovaní ku stoličke, aby ich niekto v prípade napríklad vybavovania telefonátu na dvore predbehol. Na pôde ordinácie s príjmami štyristotisíc eur a s vykázaným ziskom cez stotridsaťtisíc eur považujem zožit za zvládnuteľnú investíciu. Nerozumiem tomu, prečo by na ordinácie nemali platiť základné pravidlá manažmentu pacienta. A keď vyberajú poplatky aj povinný terminál. S pacientmi v menších mestách, kde nie je konkurencia zaobchádzajú ako s dobytkom.
Všetci čakajúci ľudia boli s doterajším riešením/neriešením manažmentu pacienta stotožnení. “Takto to funguje dlhé roky”; hovorí pán, ktorý tu v ordinácii prečkal už desiatky hodín za celý svoj život. Nikto v čakárni nevidel dôvod, prečo by vec mala fungovať inak, keď takto zaužívaný systém funguje/nefunguje roky a nikto nepozná nič lepšie. “Na Slovensku, je to tak …” známa veta, ktorú lamentujúci diskutéri na Facebooku radi píšu. Namiesto toho, aby si uvedomili silu davu a že kým nebude dostatočný tlak na zmenu vecí k lepšiemu, stav sa meniť nebude.
Z tejto skúsenosti mi napadla stará príhoda z výjazdového zasadnutia vlády vo Veľkom Krtíši. Slováci riešia svoje problémy presne tak, ako to vyplýva z tohto záznamu:
Z čakárne som odišiel. Doktorku, ktorá si myslí, že jej pacienti sú dobytok (a aj tak prídu, lebo nemajú inú možnosť), podporovať nebudem. Slovač samozrejme ostane ticho. Bude trpieť, čakať, platiť dane. Behať s výmenným lístkom od doktora k doktorovi, tolerovať dezolátny stav zdravotníctva a pod fotku ministerky zdravotníctva ešte napíše, aká je pekná a zaželá jej aj dobrý deň. Za takýchto ľudí, ktorí nedokážu vykonať verejnú kontrolu, nestarajú sa o veci verejné a nedožadujú sa zlepšenia vecí bude trpieť celá spoločnosť donekonečna. Očakávania za zaplatené dane budú naďalej žiadne, namiesto toho slovač len vybľafne, “na Slovensku je to tak”, bez toho, aby sa zdvihla a konečne niečo urobila.
Ak sa vám článok páčil, môžete mi darovať virtuálnu kávu a motivovať ma tak k ďalšej tvorbe:
Facebook: @stevobodor
Ak sa vám článok páčil, môžete ma podporiť ľubovoľnou sumou cez IBAN:
IBAN: SK31 0900 0000 0052 1319 4120 (Štefan Bodor - Granfox)
Ak sa vám moje články páčia, pozvite ma na kávu.
Comentários