Nezmyselné obmedzenia platby kartou v obchodoch: praktika, ktorá znepríjemňuje nakupovanie a obmedzuje právo na výber platobnej metódy. Nie je to protizákonné. Ale potom, čo sa do Ústavy SR vložil článok Čl. 39a o používaní hotovosti ako právo, by sa malo myslieť aj na ľudí, ktorí radi a ochotne obývajú 21. storočie, nečítajú konšpiplátky a dokonca pochopili aj digitálne Euro.
Prednedávnom som navštívil obchod v nákupnom centre. Po vybratí tovaru a počas platenia kartou som si uvedomil, že som zabudol zapaľovač. Úctivo som požiadal predavačku ihneď o ďalší nákup, kým ešte prebiehala platba na terminály o ďalší nákup zapaľovača. Nemám rád hotovosť, navštevujem obchody v ktorých sa bez nej zaobídem. Platím iPhonom aj hodinkami.
Po jedenásť eurovom nákupe však kúpa jedného, nevinného zapaľovača narazila na problém. Obchod si uplatňoval nezmyselný trojeurový limit pre platbu kartou. Tento fakt bol uvedený na zdrape papiera umiestnený pri pokladni a vytvoril neprekonateľnú prekážku.
Argumentoval som, že tento limit je v rozpore so zmluvou s bankou a snažil som sa vyriešiť situáciu. Avšak namiesto riešenia som sa stretol s nevysvetliteľnými výhovorkami a neochotou predavačky. Aj keď v uvedenom obchode som počas niekoľkých rokov jeho existencie mohol minúť tisíce eur, zrazu predstavoval problém jeden zapaľovač. Ešte viac ma zneistila situácia, keď som sa neskôr vrátil do obchodu zistiť jeho prevádzkovateľa a predavačka pokračovala v komentovaní situácie ostatným zákazníkom, ktorú zapríčinil práve ich obchod a to nezmyselným limitom.
Táto udalosť ma núti zamyslieť sa nad tým, či je vhodné, aby obchody svojvoľne uplatňovali takéto obmedzenia platby kartou. Na Slovensku, kde je problémom skôr nedostatok možností platiť kartou ako hotovosťou, je tento prístup úplnou abnormalitou. Navyše, s ohľadom na ústavné právo na hotovosť, ktoré je na Slovensku zaručené, sa stáva obmedzovanie platobných možností platby kartou pre zákazníkov ešte kontroverznejším.
Je dôležité si uvedomiť, že takéto obmedzenia nielenže znepríjemňujú nakupovanie, ale aj obmedzujú právo zákazníkov na výber platobnej metódy. Tí, ktorí preferujú platbu kartou, by nemali byť nútení čeliť takýmto prekážkam, najmä v dnešnej dobe, kedy platby kartou sú bežnou praxou. (A štátu by sa tiež platby kartou v obchodoch mohli ľúbiť, pretože existuje pravdepodobnosť vyššieho výberu výpalné ... hmm, daní)
Ľudia, ktorí sa obracajú na právo na hotovosť, už majú svoj hlas a článok v ústave. Úplne zbytočne a propagandisticky. Veď na Slovensku je problém s platbou kartami a nie v hotovosti! Práva "hotovostných extrémistických talibanovcov" už rešpektované sú. Čo bude teda s tými, ktorí chcú platiť kartou? Ich práva a preferencie by mali byť rovnako rešpektované a zabezpečené.
Je načase, aby obchody prehodnotili svoje prístupy a prispôsobili sa moderným trendom a potrebám zákazníkov v 21. storočí. Ak tento problém nebude riešiť štát, alebo banky, je načase sa zamyslieť nad tým, akými aktivitami prinútiť obchody k tomu, aby s týmito abnormálnymi praktikami raz a navždy prestali.
Poznámka: autor textu v minulosti vlastnil bankový terminál. Poplatky zaň sú akceptovateľné, ako aj poplatky za jednotlivé transakcie.
Facebook: @stevobodor
Ak sa vám moje články páčia, pozvite ma na kávu.
Yorumlar