Štát plánuje vybudovať hlbinné úložisko pre trvalé uloženie vysokoaktívneho rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva. Z piatich vytypovaných lokalít sa štyri nachádzajú v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK). Predseda BBSK Ondrej Lunter vyjadril znepokojenie nad tým, že 32 dotknutých obcí v okresoch Detva, Brezno, Poltár, Rimavská Sobota a Lučenec nebolo zapojených do rozhodovacieho procesu, čo považuje za nezákonné a netransparentné. Ministerstvá hospodárstva a životného prostredia však tieto tvrdenia odmietajú, argumentujúc, že proces je v súlade s legislatívou a zapojenie obcí je plánované v neskorších fázach projektu.

Súčasnosť
V súčasnosti sa vyhoreté jadrové palivo zo slovenských jadrových elektrární dočasne skladuje v Medzisklade vyhoretého jadrového paliva (MSVP) v Jaslovských Bohuniciach.

Tento medzisklad, prevádzkovaný od roku 1987, využíva mokrý typ skladovania, kde sú palivové články uložené v bazénoch naplnených demineralizovanou vodou, ktorá slúži ako chladiace médium a zároveň poskytuje tienenie pred ionizujúcim žiarením.
Kľúčové informácie o MSVP:
Bol uvedený do prevádzky v roku 1986 a aktívna prevádzka začala v roku 1987.
Pôvodne bol určený na skladovanie vyhoretého paliva po dobu 10 rokov pred jeho odvozom do ZSSR.
V rokoch 1997-1999 prešiel rekonštrukciou na zvýšenie kapacity a predĺženie životnosti.
Súčasná skladovacia kapacita je 14 112 palivových kaziet.
Aktuálne sa realizuje projekt “Dobudovanie skladovacej kapacity vyhoretého jadrového paliva v lokalite Jaslovské Bohunice” na rozšírenie kapacity o ďalších 18 600 palivových kaziet.
Nové skladovacie priestory budú využívať “suchý spôsob skladovania” v podzemných železobetónových boxoch.
MSVP teda slúži na dočasné skladovanie vyhoretého paliva, nie na jeho trvalé uloženie. Trvalé uloženie vyhoretého jadrového paliva a vysokoaktívnych odpadov sa plánuje v hlbinnom úložisku, ktorého lokalita ešte nebola vybraná. Medzisklad plní dôležitú úlohu v prechodnej fáze skladovania vyhoretého jadrového paliva, avšak jeho kapacita a bezpečnosť sú obmedzené. Hlbinné úložisko je preto kľúčovým krokom na zodpovedné a trvalé riešenie problému s rádioaktívnym odpadom, ktoré zabezpečí ochranu životného prostredia a budúcich generácií.
Vybudovanie hlbinného úložiska je dlhodobý proces, ktorý zahŕňa výber vhodnej geologickej lokality, výskum, projektovanie, výstavbu a uvedenie do prevádzky. Podľa plánov by malo byť hlbinné úložisko na Slovensku sprevádzkované v roku 2065.
Čo je to hlbinné úložisko?
Hlbinné úložisko je špecifický typ zariadenia určeného na trvalé uloženie vysokoaktívnych rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva hlboko pod zemským povrchom.
Jeho vybudovanie je potrebné z niekoľkých dôvodov:
Pomôže s dlhodobou izoláciou rádioaktívneho odpadu. Hlavným účelom hlbinného úložiska je bezpečne izolovať vysokoaktívne rádioaktívne odpady od životného prostredia a ľudskej spoločnosti na veľmi dlhé časové obdobie, rádovo stovky tisíc až milióny rokov. Tieto odpady zostávajú nebezpečné po extrémne dlhú dobu a nemôžu byť bezpečne skladované na povrchu.
Ochrana budúcich generácií
Vybudovanie hlbinného úložiska je spôsob, ako zabrániť neprimeranému zaťaženiu budúcich generácií rizikami spojenými s rádioaktívnymi odpadmi. Ide o trvalé riešenie, ktoré nevyžaduje aktívnu údržbu v budúcnosti.
Technické riešenie
Hlbinné úložisko využíva kombináciu inžinierskych a prírodných bariér na izoláciu odpadu:
Je umiestnené v stabilnej geologickej formácii, typicky 200-1000 metrov pod povrchom.
Využíva viacnásobný bariérový systém - odpad je uzavretý v špeciálnych kontajneroch, obklopený ďalšími ochrannými vrstvami a umiestnený v stabilnej hornine.
Geologické prostredie poskytuje prirodzenú bariéru proti úniku rádionuklidov.
Medzinárodný konsenzus
Hlbinné geologické uloženie je preferovanou možnosťou pre nakladanie s vysokoaktívnymi rádioaktívnymi odpadmi vo väčšine krajín s jadrovým programom. Je považované za najbezpečnejšie a technicky najvhodnejšie riešenie.
Vybudovanie hlbinného úložiska je teda nevyhnutným krokom pre zodpovedné a bezpečné dlhodobé nakladanie s najnebezpečnejšími rádioaktívnymi odpadmi, ktoré vznikli a budú vznikať pri využívaní jadrovej energie.
Dotknuté obce:
Látky, Hriňová, Detvianska Huta
Lom nad Rimavicou
Málinec, Kokava nad Rimavicou, Utekáč
Hradište, Krná, Ďubákovo, Šoltýska, České Brezovo
Gemerský Jablonec, Dubno, Petrovce, Jestice, Hostice, Drňa, Šimonovce, Širkovce, Gemerské Dechtáre, Hajnáčka, Hodejovec, Blhovce, Gortva, Hodejov, Jesenské
Konrádovce, Čierny Potok, Rimavská Sobota, Gemerček, Rimavské Janovce, Husiná
Šíd
Banskobystrický samsprávny kraj prijal k veci uznesenie. Predkladateľmi uznesenia sú Attila Agócs a Tomáš Sobota, poslanci Zastupiteľstva BBSK. Uznesenie obsahuje niekoľko kľúčových bodov:
Kľúčové body z uznesenia Banskobystrického samosprávneho kraja:
“Zastupiteľstvo Banskobystrického samosprávneho kraja vyjadruje znepokojenie nad informáciou o opomenutí dotknutých obcí a verejnosti na území Banskobystrického samosprávneho kraja v procese posudzovania strategického dokumentu”.
Zastupiteľstvo “žiada príslušný orgán, ktorým je Ministerstvo životného prostredia SR a rovnako rezortný orgán, ktorým je Ministerstvo hospodárstva SR o zabezpečenie zákonnosti procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie pri posudzovaní strategického dokumentu”.
Zastupiteľstvo “poveruje predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja vyvolať rokovania s príslušnými ministerstvami”.
Čo sa týka práce na prípade, hlavnými aktérmi sú:
• Národný jadrový fond Slovenskej republiky ako obstarávateľ materiálu
• Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako rezortný orgán
• Spoločnosť Enviconsult spol. s.r.o., Žilina ako spracovateľ správy o hodnotení
Predseda BBSK Ondrej Lunter aktívne upozorňuje na problematiku a žiada nápravu procesu. Ministerstvo hospodárstva SR a Ministerstvo životného prostredia SR sú tiež zapojené do procesu a reagujú na kritiku.
Lokality, ktorých sa to týka v BBSK:
Južná časť Veporských vrchov
Juhozápadná časť Stolických vrchov
Východná časť Cerovej vrchoviny
Západná časť Rimavskej kotliny
Fázy realizácie hlbinného úložiska
Výber lokality (2023-2030): Zahŕňa geologický prieskum a komunikáciu s verejnosťou.
Charakterizácia lokality (2030-2038): Pokračovanie prieskumu a získanie územného rozhodnutia.
Výstavba (2038-2064): Zahŕňa výstavbu podzemného laboratória a samotného úložiska.
Prevádzka (od 2065): Uvedenie HÚ do prevádzky a ďalšia výstavba modulov.
Uzatvorenie (2115): Ukončenie prevádzky a uzatvorenie HÚ.
Inštitucionálna kontrola: Dlhodobé monitorovanie po uzatvorení.
Riziká
Hlbinné úložisko predstavuje určité potenciálne riziká, ale jeho hlavným cieľom je práve dlhodobá ochrana ľudí a životného prostredia pred nebezpečným rádioaktívnym odpadom. Pri správnom návrhu a realizácii by malo byť bezpečné, existujú však určité obavy a neistoty:
Potenciálne riziká
Korózia kontajnerov môže nastať rýchlejšie, než sa predpokladá.
Môže dôjsť k narušeniu geologických bariér v dôsledku tlakov a plynov.
Existuje riziko neidentifikovaných zlomov a puklín v hornine.
Môže dôjsť k úniku rádionuklidov do podzemnej vody.
V ďalekej budúcnosti môže byť úložisko zabudnuté a náhodne narušené.
Bezpečnostné opatrenia
Využíva sa systém viacnásobných bariér - inžinierskych aj geologických.
Úložisko je umiestnené v stabilnej geologickej formácii vo veľkej hĺbke.
Väčšina rádioaktívnych prvkov by sa nikdy nemala dostať na povrch.
Len malé množstvá niektorých prvkov by sa mohli uvoľniť po veľmi dlhom čase.
Záver
Hoci určité riziká existujú, hlbinné úložisko je technicky považované za najlepšie dostupné riešenie pre dlhodobé bezpečné uloženie vysoko rádioaktívneho odpadu. Jeho cieľom je chrániť ľudí a životné prostredie po veľmi dlhú dobu, kým odpad zostane nebezpečný. Správny návrh, umiestnenie a realizácia úložiska sú kľúčové pre minimalizáciu potenciálnych rizík.
Štát musí otvorene informovať našich volených zástupcov aj obyvateľstvo o všetkých rizikách spojených s realizáciou projektu. V neposlednom rade je nevyhnutné, aby ľudia mali významný hlas v rozhodovacom procese o uskutočnení takéhoto zásadného projektu.
Chcete mať ďalšie blogy vždy po ruke?
Stačí sa zaregistrovať na odber e-mailom a o každom novom článku budete vedieť ako prví!
Podporte moju tvorbu a prispejte na ďalšie články:
IBAN: SK31 0900 0000 0052 1319 4120
(Názov účtu: Štefan Bodor – Granfox)
Sledujte ma aj na sociálnych sieťach:
Facebook: @stevo.bodor
Všetko na jednom mieste nájdete tu: Linktree
Vaša podpora mi umožňuje prinášať stále nové témy a inšpirácie. Ďakujem! 😊

Comments