top of page
stevobodor logo blog
  • Facebook
  • Instagram
  • YouTube
  • LinkedIn
  • TikTok
  • RSS

Za intergalaktickú nedôveru v médiách a extrémnu čítanosť dezinformačných plátkov môžu novinári

Writer's picture: Števo BodorŠtevo Bodor

NÁZOR | Novinári nenávratne pokazili slovenskú spoločnosť. Je to daň za ich tendenčné a názorové spravodajstvo, zbytočné prejavovanie vlastných názorov na sociálnych sieťach, v reportážach, neodôvodnené vlastné komentáre zverejňované vo feede medzi spravodajstvom, neriešenie občianskych tém a pokazená veštecká guľa šéfredaktorov.


Pripomeňme si hlavné znaky, ktorými by mali disponovať médiá:

  • Relevancia: Médium by malo poskytovať informácie, ktoré sú relevantné pre jeho cieľovú skupinu

  • Pravdivosť: Informácie poskytnuté médiami by mali byť pravdivé a presné

  • Zrozumiteľnosť: Médium by malo komunikovať svoje informácie jasne a zrozumiteľne

  • Aktuálnosť: Súčasťou relevancie je aj aktuálnosť, čo znamená, že médium by malo poskytovať najnovšie informácie

  • Dôveryhodnosť: Vytváranie dojmu dôveryhodnosti je pre médium dôležité, lebo mu dáva istý druh moci

Hitparáda nepodstatných problémov

Novinári sa venujú bratislavským témam, politickým klebetám, športovému “spravodajstvu", cyklodobrodružstvám, cyklopruhom aj elektromobilite. O kauzách píšu tendenčne. Za investigatívu sa považuje odhalenie nejakého nekorektného podnikateľa, pričom už relatívne dávno sme si mohli prečítať článok o zlyhaní štátu alebo o jeho úradníkoch, ktorí pochybili. (Pri tom, tento extrémne prehnitý slovenský skorumpovaný systém nemajú na svedomí len politické špičky, ale aj zdanlivo bezvýznamní úradníci poschovávaní ako obyčajní referenti) Dezinfoplátky nelenili a celú dobu preberali témy ktoré väčšinové obyvateľstvo reálne aj trápi. Hovorili jeho jazykom, nešetrili politikov urážkami, hrešili a opisovali problematické životné situácie, neschopnosť vlády, nefungujúci štátny aparát. Popritom svojmu obecenstvu stihli vštiepiť tak absurdnú vec, že v krajine v ktorej vypínajú internet a nepohodlní ľudia sú zatváraní do gulagov je dobre. Naopak, Európska únia hnije a od svojich obyvateľov chce, aby žrala cvrčky. Tiež im stihli vysvetliť, že tradičné spravodajstvo ich klame, zavádza a skutočné informácie sú pohodené v rôznych skupinách a na stránkach Facebooku a Telegrame, zverejňované na účtoch, ktoré nesú meno "informácie bez cenzúry". Pri médiách, ktoré žijú v akomsi paralelnom svete a myslia si, že ľudí dnes trápi rodová rovnosť a kladie sa dôraz na "problémy" vyššej spoločnosti ostal tak málokto. 65%+ populácie nečíta a nesleduje tradičné spravodajstvo. (Zápisky k dezinfoscéne) Novinári sa prestali zaoberať so skutočnými hodnotami a problémami ľudí. Kto a prečo by ich teda dnes čítal? Zaoberali sa vlastnými nastolenými témami a to čo sa v spoločnosti dialo úplne ignorovali.


Agentúra AKO pre Na hrane TV JOJ vytvorila exkluzívny prieskum v rámci ktorého sa pýtala ľudí, čomu by sa politici mali v predvolebných debatách naozaj venovať. "Politici by sa mali viac venovať témam zo zdravotníctva, školstva a zabúdať by nemali ani na dôchodcov. Respondenti mali uviesť tri problémy Slovenska, ktorými by sa mali politici zaoberať počas nadchádzajúcej predvolebnej kampane.", uvádza Noviny.sk.


Portál Noviny.sk píše, že respondenti najčastejšie uvádzali tieto témy:

  • zdravotníctvo 32,4%

  • školstvo, vzdelanosť 22,8%

  • zdražovanie, inflácia 16,6%

  • dôchodcovia, dôchodky 16,1%

  • energetická kríza 14,6%

  • zvýšiť platy, znížiť dane 11,0%

Politika reflektuje na dianie v spoločnosti, preto existuje paralela v tom, že keď vyššie uvedené témy si želajú riešiť ľudia na Slovensku od politikov, tieto témy by mali byť zverejňované a pokrývané aj v médiách. Mimochodom, existuje starší prieskum o tom, čo chcú ľudia čítať v médiách. V roku 2017 pokladali čitatelia za prioritu spravodajstvo. A médiá? Šport! Nečudo. Šport vám pokryje študent. V podstate hocikto. Nevyžaduje sa žiadna kreativita, investigatíva, nič. Sú to prázdne keci o nepodstatnej udalosti, pri ktorých o nič nejde a pri "tvorbe" týchto veľdiel netreba ani rozmýšľať. Nehrozí žiadna žaloba ako v prípade vážnej investigatívnej témy. Celodenné športové "spravodajstvo" (ak vôbec niečo také existuje), by malo byť po správnosti uvedené v rámci jednej vety niekde medzi článkami o rodovej rovnosti a potrebou novej cyklotrasy v Bratislave.


Vy neočkované stoky a dobytky s teľacím IQ

Za neprijateľné sa dalo považovať chovanie sa novinárov počas pandémie, keď v čase existovania vakcíny sa na platforme Twitter začali predbiehať v tom, kto viac urazí neočkovaných. Informovanie verejnosti v čase pandémie bolo nezvládnuté a práve v tom období odišlo najviac čitateľov tradičného spravodajstva k dezinformátorom. A tí im už samozrejme do-vysvetlili všetky potrebné veci, ktoré by správny dezinformátor mal vedieť.


Z Bratislavy poznáme názory a problémy vidieka. A to dokonale

Médiá a ich väčšia časť pracovníkov stratili kontakt s realitou aj v dôsledku toho, že len málo redakcií funguje v regiónoch. A pritom sila regiónov je na Slovensku tak veľká, že ich pomocou dokážete vybudovať relevantné médium s celoslovenským dosahom (viď, TV JOJ). Regióny sú veľmi dôležité, sám som si to zažil keď na mňa ľudia cez ulicu kričali, že len preto pozerajú "nepozerateľnú" Jojku, lebo vidia niečo z regiónu. Keď ma prijímal šéfredaktor TV JOJ na post externého redaktora povedal, "u vás sa nič také extra nedeje, zoberiem maximálne 3-4 reportáže za mesiac". Po niekoľkých mesiacoch som patril medzi najintenzívnejších reportérov a podarilo sa mi ukázať, že v regióne Lučenec a okolie sa naopak, dejú veci! Až po mne prišli ďalšie štáby TA3, Markízy, Nového Času a Plusjednotky. Pamätám sa, že problematiku "bratislavských novinárov" rozoberal jedného času na Twitteri komentátor Peter Tkačenko. Do diskusie som sa zapojil i ja, pričom pán Tkančenko ma veľmi povýšenecky poučil, že on veru pozná nálady vidieka, lebo každý týždeň chodí na vidiek k rodine. Bol to veľmi dôveryhodný argument na úrovni dnešných dezinformátorov.


Ideológia v spravodajstve. Influenceri a nepredvídané hrozby pre slepotu novinárov

Spravodajstvo musí v takých ťažkých časoch ako dnes prinášať surové spravodajstvo, s obrovskými dávkami faktov zrozumiteľne a bez aktívnej podpory nejakej skupiny. Nosiť odznak Jána a Martiny, či vlajky iných štátov je neprijateľné. Úlohou spravodajskej redakcie je prinášať fakty, informovať obyvateľstvo a nie vyjadrovať solidaritu. Aj vďaka takýmto zbytočným krokom sa posilnil vplyv dezinformátorov, na už i tak dosť "informačne rozheganom" Slovensku. Už roku 2017 boli obrovské problémy s dôveryhodnosťou médií na Slovensku. Novinári na dezinfoplátky nereagovali vôbec. Žili svojimi vlastnými životmi a odignorovali odliv čitateľov. Robili reklamu influencerom na ktorých od samého začiatku existovalo podozrenie, že budú roztrubovať neoverené hlúposti. Boli úplne slepí, keď im vytvárali vo vlastnom médiu reklamný priestor a zviditeľňovali ich a vkladali ich do role budúcich reklamných nosičov neuvedomujúc si, že ich médium žije tiež z reklamy. Namiesto toho, aby reklamným agentúram vysvetľovali rozdiel platenia inzercie pre médium a pre influcencera: médium z prijatých peňazí tvorí spravodajstvo pre obyvateľstvo, influencer nepodstatné primitívne videá. A tí horší rovno dezinformácie. Robilo sa mi nevoľno aj v čase keď nastúpila umelá inteligencia a prevažná časť médií na Slovensku sa venovala tomu, že umelá inteligencia nahradí novinárov. S úžasom som čítal tie nezmysly. Deti zo Startitup dokonca písali, že novinári už nahradení sú. Je veľkým problémom, že nemáme presne definované, kto novinárom je a kto nie je. Tých pisálkov od stola napríklad v Startitup UI nahradiť môže, lebo sú to kopírovači obsahu iných stránok. (Obdobne pracujú aj iné veľké redakcie. Opisujú a prepisujú z iných stránok, agentúr a kopírujú videá z Youtube. Okrem Markízy nedokáže tím pracovníkov spravodajstva využiť na tvorbu online obsahu takmer žiadna iná redakcia). Novinári nevysvetlili ani pri tejto príležitosti svoju vlastnú úlohu: že spravodajstvo sa tvorí v teréne overovaním informácií, vyťažovaním respondentov a následným nachádzaním ďalších a ďalších tém, ktoré píše život. A takéhoto reportéra v teréne veru len ťažko nahradí umelá inteligencia.


Apropo. Reportér v teréne

Tým, že má redakcia v regióne svojho reportéra ešte neznamená, že má k dispozícií aj kvalitný obsah. Väčšina redaktorov totiž plní úlohu "social media managera" a len bez kritiky zverejňuje tlačové správy miest a obcí. Prípadne chodia na kultúrne akcie a dopravné nehody. Namiesto žurnalistiky tak väčšina redaktorov tvorí kroniku nešťastí z regiónu, ktorých protiváhou sú kultúrne akcie s fotogalériou. Ide o dva faktory, ktoré tento efekt spôsobujú: absolútna neschopnosť, prípadne finančná ne-motivácia. Alebo oba faktory súčasne.


Politické diskusie na jedno kopyto

Úplne bezvýznamné diskusie sú na Hospodárskych novinách, kde veľmi prísne vyzerajúca moderátorka plodí jednu nepodstatnú otázku za druhou. Tiež som prestal pozerať diskusie SME, kde najinvestigatívnejšia otázka Zuzany Hanzel Kovačič bola "pôjdete so smerom?". Je to jednoduché: občianska téma si vyžaduje prípravu. Preštudovanie si zákonov, vyžiadanie si desiatok informácií od ministerstiev s odvolaním sa na infozákon, triedenie a spracovanie týchto informácií, konzultácia problematiky a následná konfrontácia reálneho prípadu zo života s názormi politika. Kto toto bude robiť a načo?! A najmä za čo?! Je oveľa jednoduchšie a časovo nenáročné vypytovať sa na hlúposti - zákulisné ťahy v politických stranách, kto bude predseda, minister, vodič limuzíny. Namiesto toho, aby sa novinári pýtali na riešenie životných situácií, príklady z praxe, z podnikania. Médiá zabudli na to, že nevysielajú pre seba a politikov, ale pre ľud, ktorého nezaujíma to, ktorá strana sa s kým spolčí a či “pôjdu aj so Smerom?!”. Vôbec sa neriešia občianske problémy, politici nie sú konfrontovaní s problémami obyvateľov a nepožaduje sa po nich konkrétne riešenie na konkrétny problém. Preberajú sa klebety na úrovni tureckej telenovely, kto s kým, kedy ako, kto čo povedal a čo kto na to povie. Je to absolútny otras a verte, že proti tomuto stavu politici sami nebudú protestovať. Ani oni sa totiž nepotrebujú pripraviť na zodpovedanie zložitých otázok. Strana SMER ani HLAS nemali ani len volebný program vo voľbách 2023. Mohli si to dovoliť, kto by sa naň aj pýtal, že?! Neexistuje rozdiel medzi sledovaním politických diskusií naprieč platformami, všetky sú na jedno kopyto. Výnimku tvoria Michal Kovačič, Braňo Závodský a v poslednom období (povedzme) darí sa aj TA3. Aj keď v prípade TA3 existujú výhrady. Čisto internetové diskusie, predovšetkým HN sú ale odpad a divákovi prinesú do života len stratu času v prípade ak urobili tú chybu, že si ich poloprodukt ktorý nazvali "diskusia" zapli.


A práve politické diskusie môžu ukázať mentálny stav politika a jeho (ne)schopnosti

Richard Dírer na TA3 nedávno vyhlásil, že konšpirátor Ľuboš Blaha nemá v jeho relácii priestor. Je to hrubá, neospravedlniteľná chyba. Treba si uvedomiť, že Ľuboš Blaha a im podobní konšpirátori sú najväčšie hviezdy tam, kde nemajú žiadneho relevantného protivníka. Teda na internete. Len si zapnú kamery na telefónoch a začnú tliachať nezmysly. Zložité problémy pomenúvajú príliš jednoducho a tak menej inteligentná časť obyvateľstva má pocit, že na komplikovanú problematiku exituje jednoduché riešenie, ktoré im konšpirátor bez adekvátneho oponenta predkladá. Presne takto sme dopustili, že Rudolf Huliak skončil s podporou takmer 60.000 ľudí v parlamente a nepotreboval k tomu nič, iba YouTube a politickú platformu na ktorej sa zviezol do parlamentu. Ak sú ale konšpirátori prizvaní do debaty, tam už takí majstri nie sú. Potrebujú mať ale silného súpera a rýchlo reagujúceho moderátora. Dostatočne sa na ich návštevu pripraviť a v priamej televíznej debate ich konfrontovať s nezmyslami, ktoré hlásia na sociálnych sieťach. Pýtať sa ich na konkrétne riešenia, na konkrétne problematiky a veci ktoré sa týkajú strategického vedenia štátu. A nie na filozofické témy, z ktorých sa dokážu vykrútiť. Nájsť otázky z ktorých bude pre voliča jasné, či krúžkovaním Ľuboša Blahu, Huliaka a podobných exotov bude život na Slovensku lepší, prípadne aké konkrétne riešenia chcú v rámci svojich politík priniesť pre obyvateľstvo. Dovolím si tvrdiť, že vďaka Michalovi Kovačičovi skončil Kotleba. Argumentačne ho rozstrieľal v priamom prenose niekoľkokrát. Začali padať percentná ĽSNS, čo využil marketingovo zdatnejší Mazurek. Politické diskusie sú jednoznačne cesta, ako ukázať verejnosti skutočnú tvár politika. Chce to ale kvalitné diskusie s odborníkmi/moderátormi, kde konšpirátori nebudú môcť pomenovať zložité procesy jednoducho - musia byť konfrontovaní s faktami a dátami bez priestoru na ideologické otázky.


Baží ešte verejnosť po spravodajstve?

Som o tom presvedčený, že áno, ale šance sú už malé. Dôkazom toho môže byť aj to, že regionálni redaktori majú na Facebooku vyššie interakcie, ako ich materská televízia. Profily regionálnych redaktorov prinášajú témy z regiónu. Bez šumivého a nepodstatného balastu. Tým, že mapujú terén spravodajsky vyzdvihnú to, čo si zaslúži pozornosť. Regiónu aj diváka. Tento fakt môže znamenať nádej toho, že diváci nepotrebujú klikbajtový článok k tomu, aby si pozreli spravodajský príspevok. Ale chcú hodnotný obsah. Regionálni reportéri nestratili dôveru, aj vďaka ich autentickosti. A ich reportáže ľudí zaujímajú. Konšpirátori nemajú vlastné regionálne redakcie. Zatiaľ. V momentálnej situácií (aspoň sa tak zdá), že štandardné médiá majú výhodu vo veľkosti svojich redakcií a v možnostiach výroby vlastnej tvorby a z regiónov. Ak nezainvestujú viac do svojich aktív, ktoré zdá sa ako aktívum ani neberú, pri súčasnom politickom nastavení štandardné noviny zanedlho zahynú. Existujú prípady, kedy sa ľudia vrátia ku štandardnému spravodajstvu. Napríklad v krízových situáciách, keď sa udeje nešťastie, alebo prírodná katastrofa. V našom prípade to bola pandémia, keď sa ku štandardnému spravodajstvu ľudia vrátili. Masovo. A médiá im dali košom, keď neočkovaných začali nazývať lúzou. (A napríklad, keď sa novinár na dôležitej tlačovke opýtal, že ak pôjde človek na hríby, ako zbadá že je v inom okrese.)


Boj proti dezinformáciám

Je jasne vidieť, že dôležité štátne zložky aj novinári začali boj proti dezinformátorom. Je ale slabý, neúčinný a prišiel neskoro. V rámci kampaní možno identifikovať, že cieľová skupina je oslovená zadávateľom ktorý svojej cieľovej skupine vôbec nerozumie. Tie reklamné a preventívne aktivity na boj proti dezinformáciám ktoré vidíme dnes, vôbec nereflektujú dnešný stav, nálady, postavenie a zmýšľanie ľudí, ktorí už správy dohľadávajú inde ako na tradičných platformách. Antidezinfoaktvity tak ako sú nastavené dnes, sa opozdili 7-9 rokov. Je to zbytočná strata času a vyvolávanie emócií vo verejnosti.


Pokazené veštecké gule

DenníkN takmer od svojho vzniku pravidelne "informoval" svojich čitateľov, ako SMER skončil. Fico ako skončil opisovali rôzne komentátorské analýzy.

A pritom stačil úplne jasný a triezvy pohľad na politika ako Fico a jeho opozičných kolegov. Aj po letmom porovnaní mohol prísť hociktorý krčmový politológ k záveru, že Fico veru neskončil. Ako a prečo má teraz krčmový politológ veriť novinám a jeho prinášanému spravodajstvu? Keď krčmový politológ bol múdrejší, ako šéfredaktor novín?! Je vhodné, aby sa komentáre objavovali vo feede v ktorom sa zjavujú spravodajské články? Ľudia nevedia rozlíšiť spravodajstvo od platenej inzercie, prečo by rozlišovali komentáre od spravodajských článkov? Toto je dôvod, prečo majú DenníkN, SME a podobné noviny nálepku zaujatosti a už sa jej nikdy nezbavia. Šéfredaktorovi Matúšovi Kostolnému trvalo roky kým pochopil to, čo pospolitý ľud vedel od začiatku. Že Fico nikam neodišiel. Avšak za tú dobu čo sa Fico vracal k moci, novinárom sa nepokazila len veštecká guľa. Ale vďaka laxnému prístupu, neefektívne položeným otázkam, neodborne vedeným politickým debatám, prinášaním pseodo tém zlikvidovali dôveru v žurnalistiku a celú Slovenskú spoločnosť, ktorú dnes z väčšej časti ovládajú konšpirátori.


Facebook: @stevobodor

Ďakujem za podporu pozvite ma na kávu.



Z ♥️ Š.


留言


bottom of page