GLOSA | Keď som nastúpil ako redaktor do televízie JOJ na spravodajstvo bol chladný november. Šéfredaktor ma strašil tým, že od regionálca z Lučenca viac ako 3-4 reportáže (mesačne) zobrať nemôže, pretože "tam u nás sa nič nedeje". Celkom ma to vystrašilo, pretože to bol pre mňa odkaz, že z práce pre JOJ sa nebude dať uživiť. Tento mýtus sa naštastie relatívne rýchlo podarilo rozbiť čoho dôkazom je aj to, že onedlho Markíza, Nový Čas, Pluska aj TA3 zriadili v regióne Lučenec svoje štáby. Podarilo sa ukázať, že v Lučenci a jeho okolí sa naozaj niečo deje.
Keď nastupovalo leto, starší kolegovia hovorili, že prichádza "uhorková sezóna". Rušili sa politické diskusie, televízie šetrili na akvizíciách. (Pozn: Nieže by politické diskusie chýbali pre diváka, pretože sú aj tak všetky na jedno kopyto. Pri nich vidno tiež, že médiá nechápu čo divák chce. Namiesto neustáleho vypytovania sa na spoluprácu a klebiet a hlúpych rečí o spájaní chce divák odpovede na riešenia životných situácií a nie klebety "kto - s kým" na úrovni tureckej telenovely). Vraj sa počas leta nebude nič diať. Ako keby sa celé Slovensko zdvihlo, ľudia odišli na dovolenku a nezapli by si už počas leta viac televíziu. "Bude uhorka!". ... Už po prvej "uhorkovej sezóne" som tomuto zvláštnemu fenoménu neporozumel.
"Leto je obdobím dovoleniek a ničnerobenia. Čím vyššie sa ortuť teplomera vyšplhá, tým väčšiu chuť máme obliecť si plavky a relaxovať pri vode", píše dnes24.sk v článku o uhorkovej sezóne z roku 2020. "Nič veľké sa nedeje, poslanci majú parlamentné prázdniny, kultúrnych akcií bude tento rok pomenej a jediné, čo nás zaujíma je to, aké bude zajtra počasie. Novinári toto obdobie nazývajú aj uhorkovou sezónou. Nie preto, že by práve v tomto čase držali uhorkovú diétu, ale preto, že sa toho jednoducho deje málo", dodávajú v článku dnes24.sk.
Redaktora ktorý tvrdí, že je uhorková sezóna a "nič sa nedeje", treba ihneď prepustiť. Snáď Slovensko je dosť veľké na to, aby sa diali veci aj vtedy, keď nezasadá parlament.
Keď chceme aby uhorka bola, tak bude. Až na to, že presne táto "uhorková sezóna" (júl a august) sú z pohľadu tvorivého spravodajcu najplodnejšie a môžu byť aj najproduktívnejšie.
Počas ďalších rokov som zistil, že absolútne najviac reportáží sa dá vyrobiť práve počas takzvanej "letnej uhorkovej sezóny". Ľudia sú vonku, konajú sa rôzne akcie, stretnete rôznych zaujímavých aj strelených ľudí, ľudia vám naposielajú na Facebook rôzne podnety a štát vypnutý tiež nie je - čiže sú na stole rôzne občianske témy, ktoré je možné pokrývať. (Zákonný limit na odpoveď v prípade žiadosti o vyjadrenie platí aj počas leta.) Pracovať sa dá, len treba chcieť. V rámci "uhorkovej sezóny" som našiel postavičky ako Teta potopa, Ujo Edo zo Šídu, Hovnový fantom v Utekáči, Uja Kolomana, či iné legendárne reportáže, ktoré dodnes žijú na youtube.com a sú radi využívané aj glosátormi na Aktualitách, alebo rôznymi satirickými stránkami na Facebooku. Alebo, vám len tak z ničoho nič padne z neba meteorit.
Počas leta som dokázal odvysielať v 21 minútovom spravodajstve aj 4-5 reportáží za jeden spravodajský večer. Vedúci vydania sa ozýval každé ráno, či viem poslať "niečo, čo má hlavu a pätu", prípadne, či mám niečo rozrobené. Mal som vždy niečo rozrobené, pretože témy píšu ľudia, ulica, spoločnosť a je na šikovnosti redaktora či dokáže reflektovať na dianie a spracovať všetky témy, ktoré život dal. Reportáž sa dá vyrobiť aj z trojsekundového videa, ktoré vám pristane od diváka v mailboxe alebo na Facebooku ako sranda. K tomu, aby sa dala vyrobiť zaujímavá reportáž nepotrebuje nikto zomrieť, nemusí zhorieť byt, nemusí sa udiať nešťastie či rovno tragédia. Téma leží na ulici.
Otázkou vzniku a motivácie spojenia uhorková sezóna sa zaoberal etymológ PhDr. Ľubor Králik, CSc. z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied. „Slovenské spojenie uhorková sezóna je podľa niektorých jazykovedcov čiastočným prekladom nemeckého slova Sauregurkenzeit (v preklade čas kyslých uhoriek), ktoré pravdepodobne vzniklo zo staršieho nemeckého spojenia Zores- und Jokres-Zeit (v preklade čas starostí a drahoty). Toto spojenie sa pôvodne používalo v prostredí obchodníkov, pre ktorých ‚čas starostí a drahoty‘ znamenal oslabenie obchodných aktivít,“ vysvetlil pre Dnes24 etymológ.
Je to obyčajný slovenský prežitok, že novinári a médiá zaviedli akúsi vymyslenú uhorkovú sezónu, ktorej sami uverili, že existuje. V takom Maďarsku napríklad neexistuje. Ale mám aj horšiu správu. Neexistuje ani vo svete "alternatívnych" plátkov, tie naďalej svojmu dezinformovanému stádu servírujú prebraté "správy" z Telegramu a ruských "zdrojov". Médiá nereflektujú ani na to, že sa obyvateľstvu na príjem ich tvorby zmenili distribučné kanály a k tomu, aby konzumovali ich obsah nemusia sedieť doma pri televízore.
Ak sa vám článok páčil, môžete mi darovať virtuálnu kávu a motivovať ma tak k ďalšej tvorbe:
Facebook: @stevobodor
Comments