Zodpovedné spravodajstvo: komentátori sú riziko pre médiá

KOMENTÁR | Keď som hľadal články, ktoré písal za posledné obdobie Peter Tkačenko - komentátor denníka SME, našiel som aj tento s nadpisom: "Aj takto sa dá škodiť vláde". Dnes si povieme niečo o tom, ako škodia komentátori médiám, ktoré zverejňujú ich postoje. Pod pojmom novinár mám na mysli tých, ktorí pracujú v teréne, zhromažďujú informácie a overujú ich. To nie je príprad Petra Tkačenka, ktorý sedí za stolom a používa informácie z článkov, ktoré vytvorili novinári v teréne.

Peter Tkačenko už viackrát vyvolal rozruch svojim výrokmi, ktoré kritizovala aj bývalá premiérka Iveta Radičová a volala po konci jeho kariéry. Šéfredaktorka SME Beata Balogová sa za Tkačenkove výroky aj verejne ospravedlňovala. Bolo to v čase, keď mal Peter Tkačenko nemiestne poznámky na adresu speváčky Simi Magušinovej.

Ďalej sú už podstatné len tieto fakty: texty Petra Tkačenka a jeho kolegov, komentátorov nemajú žiadny informačný, či spravodajský charakter. Neposkytujú analýzy, alebo odpovede či výklady na zložitejšie otázky. Sú to obyčajné, svojské reči založené prevažne na emóciách, ktoré môžu mať hodnotu jedného facebookového statusu. Na sociálnej sieti môžu vyvolávať vášne a debaty trvajúce celé dni. Ak sú však tieto texty zasadené medzi spravodajský feed, tak ničia meno média a likvidujú spravodajstvo samé. Písal som o tom už niekoľko rokov dozadu. Analýza to potvrdila že, ľudia pripisujú stanoviská komentátorov samotnému médiu, pretože publikum nevie rozoznať PR článok od spravodajstva, reklamu od publicistiky, ale ani komentár od spravodajského článku.

Tak, ako sa klasické printové noviny museli prispôsobiť dobe internetovej, tak sa musia médiá aj tomuto hendikepu čitateľov prispôsobiť a prijať potrebné opatrenia. Slováci sú sociálnymi sieťami ľahko ovplyvniteľní národ. O mediálnej výchove je iba počuť, konkrétne činy chýbajú. Ľudia nevedia ako fungujú médiá. Počuli len, že správy niekto novinárom diktuje. Avšak poznajú texty, nadpisy, výroky a názory komentátorov v denníkoch a ich názory automaticky priradia médiu, ktoré tieto texty zverejnilo. Spôsobilo to efekt, že niektoré médiá sú úhlavným nepriateľom istej skupiny obyvateľstva a tak toto obecenstvo si našlo "médiá" iné.

Prečítajte si aj: Novinári nenávratne pokazili slovenskú spoločnosť. Je to daň za ich tendenčné a názorové spravodajstvo, zbytočné prejavovanie vlastných názorov na sociálnych sieťach, v reportážach, neodôvodnené vlastné komentáre zverejňované vo feede medzi spravodajstvom, neriešenie občianskych tém a pokazená veštecká guľa šéfredaktorov.

Čo je ešte horšie, výrokmi komentátorov sa začali kryť i politici a ospravedlňovať tým niektoré kroky smerujúce k ich obmedzovaniu v Národnej rade. Komentátorov nazývajú politici novinármi, pričom existuje vysoký predpoklad, že tak robia tendenčne. Pretože oni rozdiel medzi novinárom a komentátorom poznajú veľmi dobre.

Foto, TA3: Ján Mažgút ukazuje v relácii televízie TA3 výroky Petra Tkačenka.

Muž v pozadí veľmi súhlasne a spokojne pritakáva

Video z relácie TA3 prikladám tu:

Politici slovami Tkačenka žili niekoľko dní. Odviedol slušnú prácu. O jeho výrokoch hovoril aj Erik Kaliňák v dnes už ikonickom rozhovore pre ČT24.

Výrok, ktorý teraz zamútil vody zaznel z úst Petra Tkačenka v televízii JOJ 24 v podcastovom vydaní: Sme v kaviarni - Krista, intronizácia!.

"Veď my ani nechceme, aby on nás tam vítal, aby túžil, aby sme tam chodili, nám stačí, že tam chodíme a robíme mu zle.", Peter Tkačenko | 24 podcast: Sme v kaviarni - Krista, intronizácia!

Na obranu Petra Tkačenka musí zaznieť aj kontext daného rozhovoru, aj keď na Slovensku kontext a čítanie s porozumením nie je "trendy" vecou. Peter Tkačenko nemyslel týmto výrokom konkrétne seba ako osobu, ale novinársku obec. A slovami "robiť zle", myslel v prenesenom význame pýtať sa na kauzy, ktorými sú politici na pôde parlamentu konfrontovaní a príliš sa im na otázky odpovedať nechce. Z textov Petra Tkačenka mi však vyplýva že to, aby on chodil do NRSR vôbec nie je ani potrebné. On je komentátor. Od stola a nie novinár v teréne.

Komentáre na Slovensku nepatria do newsfeedu. Nemôžu tam byť, pretože si ich čitatelia mýlia so spravodajským textom a ich mediálnu nevzdelanosť začali využívať aj politici. Práve preto by samotní spravodajskí novinári mali trvať na tom, aby sa ich práca od komentárov úplne oddelila. Rubrika nestačí. Za ešte horšie ako komentáre zaradené do newsfeedu považujem to, keď sa samotní šéfredaktori vyjadrujú k politickej situácii a približne od roku 2013 permanentne píšu o tom, ako už Fico skončil. To sme už videli, ako ich veštecká guľa "funguje".

Eduard Chmelár spomína titulky článkov šéfredaktorov

Komentátori poškodzujú médium svojimi textami, ktoré sa vzďaľujú od objektívneho spravodajstva. Ich príspevky neponúkajú faktickú informáciu, ale skôr subjektívne názory a často podliehajú emocionálnemu výrazu. Takéto prístupy narušujú dôveryhodnosť novinárskej práce a vytvárajú priestor pre dezinformácie a politické skreslenia. Komentátori by mali nájsť rovnováhu medzi vyjadrovaním osobných postojov a zodpovedným novinárskym prístupom a pre svoje texty by mali zvážiť využívanie inej platformy než spravodajský portál.

Dospeli sme k bodu, kedy je nevyhnutné uznať, že ešte aj Eduard Chmelár môže mať pravdu.

Facebook: @stevobodor

Ak sa vám moje články páčia, pozvite ma na kávu.